Cíti sa posilnený, lebo vie, že momentálne má všetkých v hrsti – všetci totiž od neho nejakým spôsobom závisia. Pre USA je Turecko ako členský štát NATO dôležité v boji s Islamským štátom a Európska únia od neho závisí, lebo mu slúži ako bariéra proti prílevu utečencov zo Sýrie.
Aby Európania neutŕžili hanbu, budú sa musieť začať spoliehať sami na seba. Erdogana, ktorý smeruje krajinu k diktatúre, už ďalej nemožno považovať za spoľahlivého partnera.
A tak novodobý sultán nezastrašuje iba domácich oponentov, ale dovoľuje si už aj voči svojim zahraničným partnerom. Spojené štáty vydiera, že ak nevydajú Fathullaha Gülena, tak obmedzí podporu svojej krajiny v boji proti IS.
Rastúce napätie možno badať aj vo vzťahoch medzi Tureckom a EÚ. Ultimátum ministra zahraničných vecí Mevlüta Cavusoglua, že ak únia do októbra nezruší pre občanov Turecka vízovú povinnosť, tak vypovie zmluvu o vracaní utečencov, je absolútne neakceptovateľné.
Je nemysliteľné, aby po masívnych čistkách, pri ktorých viac ako 60-tisíc ľudí prišlo o prácu, mohli Turci len tak cestovať do Európy! Je preto dobre, že nemecký vicekancelár a šéf SPD Sigmar Gabriel vyslal Ankare jasný odkaz: "Nemecko sa nesmie nechať vydierať od Turecka.“
Ak by sa európski politici Erdoganovým požiadavkám predsa len podvolili, dá sa očakávať ich ďalšie stupňovanie. Stačí sa ohliadnuť späť do minulosti: aj Hitlera kedysi na Západe vnímali ako účinnú hrádzu proti šíreniu boľševizmu a vieme, ako sa to skončilo…
Prezieravý Winston Churchill britskému premiérovi Nevillovi Chamberlainovi po podpise Mníchovskej dohody povedal pamätné slová: "Vyberali ste si medzi vojnou a hanbou. Vybrali ste si hanbu, no dostanete vojnu.“
Aby Európania neutŕžili hanbu, budú sa musieť začať spoliehať sami na seba. Erdogana, ktorý smeruje krajinu k diktatúre, už ďalej nemožno považovať za spoľahlivého partnera. Ak bude ďalej „uťahovať skrutky moci“ a pokračovať v armádnych čistkách, je možné, že dnes sekulárne a demokratické Turecko sa zmení na pravý opak toho, o čo sa usiloval jeho zakladateľ Atatürk. A po príklady, že takáto zmena režimu je ľahko možná, netreba chodiť ďaleko. Irán je dostatočným varovaním.
Faktom je, že za tie miliardy, ktoré Brusel prisľúbil Ankare, by sme mali byť sami schopní zalátať deravú grécku hranicu. Problém však nie sú financie, problém je naša ochota ochrániť samých seba.
Jednoducho v atmosfére, kde sú hranice považované za prežitok, sa poniektorí nedokážu zmieriť s myšlienkou, že na ich ochranu má byť nasadený masívny bezpečnostný aparát. Pritom je zrejmé, že migračná kríza sa bude ešte viac zostrovať. Ak Európania nezoberú zodpovednosť za svoju bezpečnosť do vlastných rúk, je možné, že o pár rokov už bude neskoro.