Rakúsko prelomilo trend

Rakúšania nakoniec postavili zahraničné renomé krajiny, obavu pred jej izoláciou a pevné ukotvenie v EÚ, ako aj tradičné poňatie inštitúcie prezidentského úradu pred nespokojnosť s vládou a pomermi ako takými. Toto vyplýva zo zistení hlavných volebných motívov, na základe ktorých voliči v Rakúsku dali vo voľbách spolkového prezidenta prednosť bývalému predsedovi rakúskych Zelených Alexandrovi Van der Bellenovi pred kandidátom pravicovo populistickej Strany slobodných Norbertovi Hoferovi.

04.12.2016 19:51
debata (14)

Výsledky volieb rakúskeho prezidenta možno vnímať ako prekvapenie, pretože v nich napokon zvíťazil a prevážil politický prúd, ktorý bol a je po voľbách prezidenta USA, po hlasovaní o odchode Veľkej Británie z EÚ, po náraste podpory nacionalisticko-protieurópskych síl naprieč Európou, opakovane označovaný ako vyslovene neperspektívny.

Alexander Van der Bellen je typickým predstaviteľom establišmentu a elity, politik jasne liberálno-ľavicového presvedčenia, vyznávajúci otvorenosť a toleranciu, a navyše silne proeurópske smerovanie svojej krajiny. Je teda ukážkovým predstaviteľom politiky, ktorá je v dnešnom západnom svete a Európe v silnej defenzíve.

Dnes už zvolený prezident Van der Bellen z týchto politických princípov v kampani neuhol ani o milimeter a to napriek opakovaným indíciám, že tieto postoje môžu byť vo voľbách vážnym politickým rizikom. To tiež svedčí o jeho politických kvalitách. Jeho nedeľný úspech však stojí do veľkej miery na tom, že ako hlavný motív kampane ponúkol zásadne odlišný koncept „vlasti“, aký ponúkajú nacionalisti naprieč Európou.

Nie vlasť, ktorá sa uzatvára, pretože sa obáva prevalcovania všetkým zlým z vonkajšieho sveta a ktorá člení – aj vlastných obyvateľov na „my a oni“, ale sebavedomá a optimistická vlasť, ktorá si verí a snaží sa byť domovom pre všetkých jej obyvateľov, nerozdeľuje ich, ale podporuje to, čo ich spája.

Pozitívna vlasť proti vlasti plnej obáv a rozdeľovania. Tento koncept pozitívneho vlastenectva sa zdá byť dnes taký naivný, že skutočnosť, že v Rakúsku prevážil, pôsobí až šokujúco.

Druhým dôvodom úspechu Van der Bellena bolo, že sa jeho kampani podarilo presadiť zjavne mobilizujúci obraz, že v týchto voľbách nejde vôbec len o osobu budúceho prezidenta, ale o budúcnosť krajiny v Európe ako takej, a pre tento odkaz získala podporovateľov z čo najširších politických a spoločenských kruhov krajiny.

Tretím dôvodom bol pravdepodobne fakt, že Norbert Hofer na posledných metroch súboja nedokázal udržať masku „vlka v ovčom rúchu“, ako ho často označovali rakúski novinári a vďaka ktorej nebol vnímaný ako nebezpečný radikál, ale príjemný vlastenec. V poslednom dueli 24-krát označil Van der Bellena za klamára, takisto za komunistu a obvinil ho zo špionáže…

Prezident Van der Bellen popísal v prvom vystúpení po zvolení jeden zo svojich cieľov tak, aby si ľudia po jeho šiestich rokoch v úrade, keď ho zbadajú na ulici povedali, „aha, náš prezident“, nie len „prezident“, ale „náš prezident“. Čo v krajine, politicky stále tak silne rozdelenej, nie je vôbec nízka ambícia.

© Autorské práva vyhradené

14 debata chyba
Viac na túto tému: #Rakúsko #prezidentské voľby #Alexander Van der Bellen