Denník N

V Srbsku mrznú utečenci, Slovensko má šancu uplatniť flexibilnú solidaritu v praxi

Utečenec v gréckom stanovom tábore. 12. januára 2017. Foto – TASR/AP
Utečenec v gréckom stanovom tábore. 12. januára 2017. Foto – TASR/AP

Robert Kaliňák tvrdil, že migranti sú ľudské bytosti, nie čísla. Zatiaľ to však skôr vyzerá tak, že ich považujú práve len za čísla.

Autor je bývalý veľvyslanec
a podpredseda rady vlády pre ľudské práva a za občiansku spoločnosť

V Srbsku a Maďarsku mrznú tisíce utečencov – mužov, žien a detí – v krutej zime. Človek by očakával, že teraz nastala tá správna chvíľa na uplatnenie flexibilnej solidarity, čo je inovácia uvedená do pojmológie spoločnej azylovej a migračnej politiky Európskej únie slovenským predsedníctvom. Inovácia prebraná ostatnými štátmi Vyšehradskej skupiny, o ktorej autorstvo sa sporí aj maďarská vláda.

Utečencov na území našich krajín nechceme, nezapadajú do nášho kultúrneho vzorca, mohli by sa medzi nimi ukrývať teroristi. Pomohli by sme na miestach, odkiaľ utečenci prichádzajú. Lenže to nie je také jednoduché. Je to ďaleko, je tam komplikovaná a neprehľadná situácia – väčší hráči vrátane Ameriky si už vylámali zuby. Nemáme dosť prostriedkov, vojenskej sily ani logistického zázemia. „Zlepšenie situácie v štátoch, odkiaľ utečenci prichádzajú“ je pekná myšlienka, ale z úst politikov V4 v danom kontexte silne pokrytecká.

A čo tak teda, milá vláda, sa rozhýbať a uplatniť princíp flexibilnej solidarity trebárs na utečencov v Srbsku? Veď, ako minister Kaliňák podotkol pri vysvetľovaní princípu flexibilnej solidarity na jeseň v Bruseli, „migranti sú predsa ľudské bytosti, nie čísla“. Zatiaľ to však skôr vyzerá tak, že ich považujú práve len za čísla.

Väčšie angažovanie sa v Srbsku by znamenalo z našej strany pomoc nielen utečencom, ale aj srbským úradom. Srbský a slovenský národ predsa viaže stáročná družba a spoločný osud. Zdá sa však, že štáty V4 si flexibilnú solidaritu predstavujú najmä ako príspevok k svojej vlastnej bezpečnosti. Pošleme tam zopár desiatok policajtov, ale konkrétnu ľudskoprávnu a humanitárnu pomoc prenecháme dobrovoľníkom a mimovládkam. Tak, ako je to aj v prípade marginalizovaných rómskych komunít. V najlepšom prípade ich máličko podporíme malými grantíkmi, aj to veľmi neochotne.

Možno je moje hodnotenie nespravodlivé. Možno, že sa na úrade vlády, ministerstve vnútra a ministerstve zahraničných vecí už rozbehla mašinéria, aby Slovenská republika flexibilne (čiže rýchlo a pružne) reagovala na vzniknutú situáciu. Možno sa problému bude venovať aj rada vlády pre ľudské práva, ktorá je teraz v gescii ministerstva spravodlivosti. Osobne by som to vrelo očakával. Nakoniec, je to aj ľudskoprávna a morálna otázka.

Rada vlády pre ľudské práva štyri roky strávila debatami – niekedy neplodnými – o ľudskoprávnej stratégii štátu. Tá bola nakoniec vlani prijatá. Načim by ju bolo uplatniť v praxi. Na to je však potrebné, aby aj rada brala svoju úlohu vážne, a aby aj vláda brala vážne svoju radu, ak si ju už zriadila. To znamená, že rada by mala fungovať nie ako bezduchá schvaľovacia mašinéria predkladaných formálnych dokumentov a správ, ale ako poradný orgán vo veciach zásadného významu.

Mali by to byť dôležité otázky vzťahu ľudských práv a bezpečnosti, ľudských práv a demokracie, ľudských práv a právneho štátu, ľudských práv a morálky a áno, aj ľudských práv, globalizácie a migrácie. Lebo veď ako chceme budovať demokraciu bez systematického vzdelávania k demokracii a ľudským právam? Ako chceme „bojovať“ proti extrémizmu, keď sama ministerka spravodlivosti na stránkach tohto denníka pripustila, že nepriatelia liberálnej demokracie sa nachádzajú vo všetkých politických stranách, nielen v tej jednej, na ktorú všetci ukazujú prstom? Aká je kvalita práva na slobodu prejavu, keď značná časť intelektuálnej elity sa stráni vyjadrovať k verejným záležitostiam, lebo sa (oprávnene) bojí o svoju existenciu? Keď tí, čo sa ozvú v mene spravodlivosti a ľudskej dôstojnosti, sú biele vrany, pričom vo fungujúcom právnom štáte by to malo byť presne naopak? Tí, čo sa právnemu štátu spreneveria, by mali byť označení za vrany čierne.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Komentáre

Teraz najčítanejšie