Zriadenie Národnej jednotky boja proti terorizmu a extrémizmu je určite dobrou správou pre všetkých, ktorí so zdesením sledujú, ako sa u nás extrémnej ideológii darí prenikať do verejného priestoru. Dobrou správou je aj pre ľudí, ktorým bolo už dávno jasné, že ideológia, o ktorej je tu reč, je ideológiou extrémnej pravice.
Každodenné dianie je totiž dôkazom toho, aké hlúpe bolo dlhodobé predstieranie štátnych orgánov, že na Slovensku máme problém s akýmsi generickým extrémizmom, ktorý môže byť rovnako ľavý ako pravý. Ideologická slepota kruhov okolo exministra vnútra Vladimíra Palka (z ktorých, mimochodom, vyšli Daniel Lipšic, Milan Krajniak a niektoré ďalšie "esá“ dnešnej politiky) sa odrážala v zhotovovaní zoznamov extrémistov, v ktorých na jednej strane figurovali násilnícki nacisti, kým na druhej, aby reč nestála, ľavicoví intelektuáli.
Výsledkom (aj) takýchto zoznamov, či skôr optiky, ktorá ich tvorila, nemohlo byť iné len podpora bezradnosti orgánov bezpečnosti a justície pri posudzovaní toho, čo sa má chápať ako extrémizmus. A ich alibizmu pri zdôvodňovaní svojej nečinnosti.
Strana kotlebovcov možno nie je tým fyzicky najnebezpečnejším prejavom pravicového extrému u nás. Je však tým, čo povyšuje bandy násilníckych kriminálnikov na politický úkaz.
Výsledkom je, že zatiaľ čo všetkých tých pätnásť živých slovenských stalinistov vás dokáže akurát tak pobaviť či rozčertiť na facebooku svojou zadubenosťou, fašisti sedia, riadne zvolení viac ako dvestotisíc hlasmi, v národnom parlamente. Vyškierajú sa nám do tvárí a užívajú si výhody pluralitnej demokracie, ktorú chcú zlikvidovať a ani sa tým netaja. Spodné prúdy pod tou parlamentnou fasádou zatiaľ ľuďom rozosielajú vyhrážky zabitím, nelegálne, ale beztrestne sa zúčastňujú na ozbrojenom konflikte v susednom štáte a v slovenských lesoch cvičia mladistvé gangy v boji z blízka.
Výsledkom je i to, že Slovensko patrí k tým európskym krajinám, ktoré ihneď rozoznáte od iných: stačí sa pozrieť na to, koľko ľudí je u nás na rozdiel od väčšiny iných európskych metropol ochotných vyjsť do ulíc manifestovať svoje antifašistické presvedčenie. Omyl, podľa ktorého, keď pochodujú náckovia, pochodovať proti nim znamená pridať sa k mýtickému "opačnému extrému“, je u nás hlboko zakorenený a je dozaista jedným z dôvodov, pre ktoré bývajú akcie v supermarketoch navštevované hojnejšie ako akcie proti hrozbe fašizmu. Tento omyl treba rozbiť ešte skôr, ako sa stane tragickým.
Je škoda, že Národná jednotka boja proti terorizmu a extrémizmu vzniká v čase, keď je už neskoro na to, čo malo byť logicky jej prvým prípadom: vyšetriť logistické centrum fašizmu na Slovensku. Na rozbitie logistického centra je neskoro preto, lebo práve ono sedí v Národnej rade a veselo sa uškŕňa nad parlamentnými pokutami, ktoré mu hrozia ako "trest“ za nenávistné prejavy.
Strana kotlebovcov možno nie je tým fyzicky najnebezpečnejším prejavom pravicového extrému u nás. Je však tým, čo povyšuje bandy násilníckych kriminálnikov na politický úkaz. Zmizík na Mizíka preto dnes už musí byť politický.